Jedno sa zaoberá faktami, iné zasa kreativitou, tvorivosťou, fantáziou. Veda má prísne pravidlá ktoré musí dodržiavať, umenie sa zasa riadi jediným – pravidlá neexistujú, pretože predstavivosti sa medze nekladú.
Áno, jedno aj druhé sa dajú považovať za samostatné oblasti, ktoré spolu nemajú nijaký hlbší súvis, veď presa nemajú mať prečo. Natíska sa však otázka, prečo by to tak malo bezprostredne byť? a je to skutočne možné. Práve vedci by mohli byť pokladaní za tých, ktorým sa umenie môže priečiť, avšak v mnohých výskumoch sa zisťuje, že to nemusí byť tak úplne pravda. V konečnom dôsledku, ak sa nad tým poriadne zamyslíme, v živote neexistuje takmer žiadna oblasť, ktorá by absolútne odmietala kreativitu.
Za kreativitou sa toho môže skrývať omnoho viac, ako si len dokážete predstaviť. Dokonca isté psychologické štúdie dokazujú, že práve tvorivosť stojí za celkovou podmienkou inteligencie, pretože tvorivosť nám otvára očí, odbúrava hranice a dáva tak priestor mnohých riešeniam a nápadom, ktoré tvorivo zadubenému človeku ani len neprídu na um.
Za ďalšie by sa dalo považovať aj to, že vedci, ak chcú vo svojej oblasti prísť k objektívnym zisteniam, musia na to využívať výskumy, ktorých organizácia a vymyslenie si vyžaduje skutočne veľmi vysokú dávku kreativity. Vymyslieť postup skúmania istého javu nie je vôbec jednoduchá záležitosť a treba pri nej využívať tvorivosť vo veľkých dávkach.
Azda za najväčší problém sa teda môže považovať samotné ponímanie pojmu tvorivosť, predstavivosť alebo otvorenosť, pretože niektorí ľudia si pod týmito slovami predstavujú priamu maliarov, ktorí ako jediní musia tvorivosť využívať. Nie je to však ani zďaleka pravda, pretože je potrebná v každej oblasti nášho života.