Ak patríte k moderne zmýšľajúcim pestovateľom, určite ste už prišli na to, že zeminu v záhrade môžete jednoducho nahradiť. Naši starí rodičia pestovali plodiny podľa toho, aký typ pôdy im poskytoval ich pozemok. Dnes sú v kurze vyvýšené záhony, do ktorých nasypete druh substrátu podľa toho čo chcete pestovať. Napríklad taká čučoriedka, ktorá prirodzene rastie vo vyššie položených miestach s kyslou pôdou. zájdeme do obchodu, kúpime vrece rašeliny a čučoriedka môže rásť kdekoľvek. Nie je to však len o kyslomilných rastlinách. Rašelina je asi tá najúrodnejšia pôda vôbec.
Je potrebné si uvedomiť, že rašelina nie je priemyselný výrobok. Ide o materiál, ktorý vznikla tisícky rokov, takže jej zásoby sú obmedzené.
Rašelina vzniká pri rozklade trávnatých rastlín, stromov, machov a papradí vo vlhkom prostredí, nazývanom rašeliniská Najčastejšie v močariskách. Na zemeguli sa nachádzajú približne štyri bilióny metrov kubických tohto prírodného bohatstva. Mohlo by sa to zdať veľa. Avšak pri každoročnej spotrebe, ktorá presahuje desiatky ton, sa v skutočnosti míňa strašidelne rýchlo. Napríklad, len obyvatelia Veľkej Británie nakúpia viac ako 3 milióny kubíkov ročne.
Ak sa chcete pričiniť k zníženiu jej spotreby, máte dve možnosti. Buď pestovať plodiny, ktorým sa bude vo vašej záhrade dariť aj bez zmeny zeminy, alebo rašelinu nahradiť.
Čím nahradiť rašelinu
- Humus z kompostu
Každý uvedomelý záhradkár určite kompostuje. Humus, ktorý pri tomto procese vzniká, má podobné vlastnosti ako rašelina. Dalo by sa dokonca povedať, že sú rovnaké. Preto, ak chcete svojej pôde dodať živiny, alebo upraviť jej pH, siahnite radšej po tomto domácom produkte.
- Lesná pôda
Zemina z lesa je ďalším riešením. Podobne ako rašelina, alebo humus, vzniká každoročným rozkladom napadaného lístia a ihličia. Ak ju chcete použiť pri pestovaní, je potrebné rozlišovať hlinu z ihličnatého a listnatého lesa. Tá z ihličnatého, má nižšie pH, preto je vhodná ku kyslomilným rastlinám. Zemina z listnatého lesa má pH vyššie.
- Kompost priamo pod záhonom
Riešením je taktiež vytvorenie kompostu priamo pod pestovanými rastlinami. Na mieste, kde chcete pestovať svoju zeleninu, ovocie,, alebo kríky, najprv vykopte aspoň 30 cm hlbokú jamu. Na jej dno naukladajte, konáre, suché listy, pokosenú trávu, či piliny. Vždy postupujte tak, aby ťažšie rozložiteľné materiály, ako napríklad konáre, boli v jame ako prvé. Smerom nahor ukladajte ľahšie rozložiteľné materiály. Tie potom zakryte hlinou a môžete sadiť. Takto zabezpečíte svojim rastlinám prísun živín na najbližších pár rokov, pretože materiál pod nimi bude prirodzene tlieť.