Počítačová tomografia
S pomocou CT sa môžu rýchlo získať informácie o rôznych typov mŕtvice (ischemická, hemoragická, a zmiešané formy, ako cievne mozgové príhody, nádory mozgu). Moderné CT skenery poskytujú sériu obrazov mozgu za menej než jednu minútu, čo je obzvlášť dôležité. Počítačová tomografia je vhodná na detekciu mŕtvice. Avšak táto metóda má obmedzenia: niektoré oblasti mozgu nie sú k dispozícii na vizualizáciu pomocou röntgenových metód a potom prichádza na rad zobrazenie magnetickou rezonanciou.
Magnetické rezonančné zobrazovanie: výhody a nevýhody
Štúdie ukázali, že zobrazovanie magnetickou rezonanciou je citlivejšie na detekciu malých hlbokých ohnisiek a infarktov v štruktúrach zadnej lebečnej kosti.
- Je potrebné poznamenať, že tieto príznaky cievnej mozgovej príhody sú uložené v obraze MR vo väčšine prípadov do nekonečna, tak MRI možno použiť na určenie povahy mŕtvice skôr v neskorších fázach štúdie.
- Pomocou MRI počas prvých hodín po cievnej mozgovej príhode je ťažké rozlíšiť zameranie krvácania z ischemického zamerania. Dramatické zmeny sa zvyčajne objavujú po 24 hodinách. V budúcnosti však typické zmeny v MRI budú trvať celý život, takže dôsledky krvácania je možné identifikovať aj roky po ich výskyte.
- Okrem toho, MRI presnejšie ako CT, zistí aj malé ohniská krvácania alebo ischémie mozgového kmeňa a mozočku.
- Často je MRI lepšie než CT vyšetrenie, umožňuje zistiť hlavnú príčinu intracerebrálneho krvácania. Napríklad identifikuje žilové ochorenie krvného obehu, charakteristiky zápalových cievnych ochorení, najmä primárnych nádorov a cievne štruktúry, ktoré v prípade prerušenia môžu viesť ku krvácaniu.
- MRI pomôže odpovedať na otázku, či je patologické zameranie ischemické alebo hemoragické v prípadoch, keď pacienti s mozgovou príhodou prídu neskoro na spoľahlivý CT skener.
- CT a MR používajú rôzne spôsoby vyšetrovania.
Pomocou magnetickej rezonančnej spektroskopie je možné identifikovať oblasti mozgového tkaniva. Takéto diagnostiky sú samozrejme ešte presnejšie ale z dôvodu technických ťažkostí má doposiaľ málo praktického využitia a používa sa predovšetkým na vedecké účely.